Dobrovoľníčka Paula a príbeh jej prvých 4 mesiacov na Slovensku v Spišskej Belej vo Face Clube
Pred pol rokom som ako väčšina sveta sedela doma a premýšľal o svojom živote. Rozmýšľala som, čo s ním chcem urobiť. Bez dlhého premýšľania som prišla na to, že pôjdem na dobrovoľnícky projekt. Prihlásila som sa do niekoľkých projektov, ktoré ma zaujímali, odpovedala na otázky, urobila niekoľko video rozhovorov. O dva mesiace neskôr som si balila kufre a vybrala sa na celoročné dobrodružstvo. Zo všetkých dostupných projektov som si vybrala mládežnícky klub v malom meste na Slovensku, v Spišskej Belej.
Od prvého vystúpenia z vlaku ma tu prijali medzi seba. Aj mimo pracovného času nie som sama. V prvých dňoch mi moji noví priatelia ukázali mesto a jeho okolie a podnikli sme aj niekoľko ďalších ciest do susedných miest.
Leto plné zážitkov
Keďže som prišla začiatkom leta, musela som sa čo najskôr pustiť do práce, pretože leto vo Face Clube je nabité. Prvá vec, ktorú som tu urobila, bolo, samozrejme, zorganizovanie medzinárodného večera, na ktorom som miestnym mladým ľuďom predstavila Lotyšsko, naše jedlo a kultúru. Potom som šla na školenie s ďalšími dobrovoľníkmi z EÚ, ktorí prišli na Slovensko približne v rovnaký čas ako ja. Potom bol čas zorganizovať anglický tábor pre 15 detí od 6 do 12 rokov, ktorý sa zdalo nemožné zvládnuť za menej ako dva týždne, ale všetko prebehlo dobre a mala som skvelý zážitok a novú skúsenosť.
Po zvyšok leta som pomáhala zveľadiť záhradu Face Clubu, pripravovala rôzne aktivity pre deti a mládež, začala som sa učiť po slovensky a vydala som sa s ďalšími dobrovoľníkmi z EÚ na výlet do Bratislavy, viedla druhý anglický tábor, privítala moju rodinu na Slovensku a leto ukončila výletom s priateľmi do Českej republiky.
Noví zahraniční dobrovoľníci do tímu
Koncom leta sme tiež privítali druhú dobrovoľníčku Pinju z Fínska. Nebudem klamať tým, že bolo zvláštne začať žiť v jednom byte s neznámym človekom, s ktorým je jediným možným dorozumievacím jazykom angličtina. Ale keďže sme si na spoločný život zvykli, čoskoro sa k nám do spoločného bývania pridá aj tretí dobrovoľník Alex z Francúzska.
Hodiny angličtiny na základných školách
Keďže deti a mládež dnes trávia väčšinu dňa v školách, sme občas s nimi aj tam. V rámci Európskeho dňa jazykov sme boli v škole žiakom porozprávať o sebe, o krajine, z ktorej pochádzame a o svojom materinskom jazyku. Taktiež začíname na hodiny angličtiny chodiť pravidelne. U žiakov sa budeme snažiť hravou formou zlepšiť ich angličtinu.
Smútok za domovom?
Keď som odchádzala z Lotyšska, zdalo sa, že najväčším problémom pre mňa bude byť preč z domu, ale keďže je každý deň plný nových dobrodružstiev, nie je čas smútiť za domovom. Som rada, že kedykoľvek je možnosť stretnúť ľudí, ktorých poznám, ktorí sem prichádzajú ako turisti alebo keď rodina pošle z domu balíček plný sladkostí a chleba, alebo keď prídu na návštevu moji priatelia, aby mohli spoločne so mnou osláviť moje narodeniny. Potom uprostred toho všetkého zabudnete smútiť za domovom. Ale raz za čas, keď príde smútok, stačí, aby som zdvihla telefón a zapla video hovor s jedným zo svojich blízkych.
Čas letí na krídlach vetra a ja som tu už viac než štyri mesiace! Je toho oveľa viac, čo chcem ešte urobiť! Keď sa však pozriem späť na uplynulé mesiace, vidím tiež, koľko som toho už stihla urobiť, zažiť a naučiť sa.
