Čím budeš až vyrastieš?

Otázka, s ktorou sa stretával nejeden z nás už od útleho detstva. No odpoveď na ňu je možno častokrát príliš ťažká či nejednoznačná. V inom prípade zasa môže byť úplne jasná. Isté je však jedno. Ak chceme zistiť čím by sme chceli byť, musíme skúšať, čo nás baví, hľadať, skúmať a nebáť sa pýtať. My sme takúto možnosť dali aj našim najmladším. Štrnásť účastníkov vo veku od 5 do 9 rokov počas nášho denného tábora skúšalo, zisťovalo a spoznávalo viac než desiatku rôznych povolaní, ktoré im prišli predstaviť naši hostia.

Čo je to práca a prečo ľudia vlastne pracujú? 

V úvode po prvých aktivitách a vzájomnom spoznaní sa, sme sa venovali samotnej práci. Spolu s prvou hosťkou interiérovou dizajnérkou, umelkyňou a pedagogičkou Ejou Devečkovou sme zisťovali, čo pojem práca znamená a prečo vlastne dospelí pracujú. Nezabudli sme pritom na našich rodičov a ich prácu. Po prečítaní pár úryvkov z knihy o povolaniach sme sa dozvedeli čo robí tlmočník alebo ako sa nazýva človek, ktorý trénuje psov. Následne sme debatovali o našich ,,vysnívaných,, povolaniach. Zistili sme, že medzi nami sú budúce pani učiteľky, architektka, lekári, športovci, umelci či dokonca nádejný prezident Spojených štátov amerických. Nezabudli sme našich účastníkov uistiť v tom, že je úplne v poriadku, keď svoje ,,vysnívané,, povolanie ešte nemajú a že majú dostatok času si ho ešte ,,vysnívať.,,

Fotograf, úradník, lesník či policajtka? Nie je žiadny problém!

Každý deň, počnúc pondelkovým popoludním sme sa stretávali s rôznymi zaujímavými ľuďmi, ktorí nám ochotne predstavili svoje povolania. Medzi prvými bola módna návrhárka Nika Gurková, ktorá nám predstavila svoju módnu značku Magura, previedla nás procesom tvorby oblečenia na objednávku a tiež nám priblížila tmavé stránky rýchlej módy a konzumného života a ich vplyv na životné prostredie.

Ďalším hosťom bol fotograf Daniel Kiska. Daniel ochotne deťom vysvetlil ako sa pracuje s fotoaparátom. Doniesol niekoľko starších modelov, ktoré viaceré deti ešte nikdy nevideli. Nebál sa ich dokonca pustiť na druhú stranu, za objektív a vyskúšať si toto povolanie čo najautentickejšie – odfotením vlastnej fotky. 

Utorok sme začali rozcvičkou pod vedením sankárky Katky Šimoňákovej, bývalej reprezentantky Slovenska v sánkovaní a olympijskej vlajkonosičky na zimných olympijských hrách 2022 v Pekingu. Katka okrem krátkeho tréningu a úvodu do života športovca so sebou priniesla aj sánky na letný tréning, ktoré si decká mohli vyskúšať.

Po tréningu sme sa zahrali na kuchárov. Palacinky, sušienky, muffiny či nanuky nechýbali na našom stole. Krájať, miešať, sypať či vykrajovať. Každý si našiel v procesoch varenia svoje miesto a vyskúšal si to, čo najviac chcel.

Po chutnom obede sme sa vybrali na návštevu knižnice, kde sme spoznali povolanie pani knihovníčky, ktorá nám priblížila, čo všetko ,,čaká,, na jednu knihu od samotného nákupu až po miesto v regáli. Po bohatej diskusii o možnostiach knižnice a jej kníh sme zavítali do múzea Michala Greisigera – lekára a prírodovedca, ktorý kedysi pôsobil v našom meste.  Návšteva tohto miesta bola pre mnoho našich účastníkov premiérou.

Po prehliadke múzea sme zavítali na mestský úrad, kde nás privítala pani prednostka. Tá nám priblížila, kto každý sa stará o chod mesta a tiež nás samotným úradom previedla. Tretí deň tábora sme otvorili humanitárnymi povolaniami. Zavítali sme na stanicu k našim dobrovoľným hasičom, kde nás privítal ich predseda Maroš Vaverčák, ktorý je zároveň aj profesionálom. Ten nám porozprával, čo všetko obnáša práca hasiča, ukázal nám základy prvej pomoci, nechal nás vyskúšať si hasičský oblek a prilbu a sadnúť si aj do hasičského auta.

Od hasičov sme sa presunuli k mestským policajtom. Tí nám ochotne predstavili ich každodennú prácu. Dovolili nám nahliadnuť do miestnosti, v ktorej prostredníctvom kamier sledujú všetky verejné miesta. Tiež nám umožnili ,,oskúšať,, pohodlnosť sedadiel v služobnom policajnom aute, vyskúšať si opasok či iné policajné nástroje. Z policajnej stanice sme odchádzali ,,vyzbrojení,, reflexnými darčekmi, ktoré nás ochránia pred nehodou večer či pri zníženej viditeľnosti.

Poobedie patrilo umeniu. Presunuli sme sa do kaštieľa v Strážkach, kde nás už čakali lektori so zaujímavým programom. Pripravili pre nás workshop s názvom Tajomstvá zeme. Tu sme skúmali ako vzniká pohorie, kamene v rieke či samotná zem. Po úvode vo vnútri kaštieľa sme sa presunuli do parku, kde sme spoločne zasadili lúčne kvety. Počas workshopu sme sa rozprávali o tom, prečo je Zem pre nás dôležitá a ako by sme sa k nej mali správať.

Vo štvrtok sme sa držali eko témy. Spoznali sme povolanie včelárky. Pracovníčka nášho komunitného centra Eva Kováčiková nám ochotne priblížila starostlivosť o včielky, ktorej sa spolu s manželom venujú. Vyrozprávala nám ako sa o také včely treba starať, ukázala nám včelie plásty, vysvetlila rozdiel medzi včelou, osou, čmeliakom a sršňom a tiež nám dovolila vyskúšať si oblek, ktorý človeka pri tejto práci ochráni. Návštevu komunitného centra sme ukončili výrobou vlastných sviečok, ktoré sme si odniesli domov.

Po návrate do klubu nás čakala ešte jedna interaktívna ,,upratovacia,, aktivita, kde sme pod vedením lektorov z Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia upratali znečistený oceán a pláž a všetok odpad sme sa naučili správne zatriediť.

Po chutnom obede sme si pripravili vlastné črepníky, do ktorých sme zasadili jahody. Následne sme sa vybrali na dlhšiu prechádzku, ktorej hlavným cieľom bola návšteva mestského podniku, ktorým nás previedol pán Kovalčík. Predstavil nám proces triedenia a recyklácie plastov v našom meste a rozpovedal nám čo sa s daným odpadom následne deje. Najväčším zážitkom boli samozrejme smetiarske autá, do ktorých sme mohli nasadnúť.

Bez výletu žiadny tábor!

V posledný deň sme sa vybrali na výlet do Tatranskej Lomnice. Šli sme vlakom, kde samotná cesta bola pre niektorých veľkým zážitkom. Do Tatier sme ale nešli len tak. Stretli sme sa tam s lesníkom Michalom Jurčom, ktorý nám priblížil tajomstvá lesa a starostlivosti o neho. Nebál sa odpovedať na zvedavé otázky a dokonca nám pripravil zaujímavé aktivity, pomocou ktorých sme trénovali svoju pozornosť či vnímali les prostredníctvom dotykov či sluchu. Odmenou za celý týždeň bola zábava v interaktívnej galérii Dobrá hračka, kde sme si na vlastnej koži mohli vyskúšať mnoho nových nepoznaných povolaní.

Celým týždňom nás sprevádzaj náš táborový denník, do ktorého sme si každý deň vlepovali nálepky s povolaniami, ktoré sme spoznali. Tieto nálepky nám pomôžu sa k daným povolaniam vrátiť a spoznať ich viac do detailov. Po zábavnej hodinke v Dobrej hračke, prevzatí darčekov a nakúpení suvenírov sme sa vybrali naspäť domov. Cestu vlakom sme si plne užili a náladu nám nepokazilo ani krátke meškanie vlaku. Po návrate do Spišskej Belej sme sa rozlúčili a vybrali sa s rodičmi domov načerpať sily a oddýchnuť si po náročnom týždni plnom zážitkov.

Veríme, že bol tento tábor pre našich účastníkov prínosom a že zážitky z neho zostanú v ich spomienkach minimálne do konca leta.

Všetkým hosťom srdečne ďakujeme, že prijali naše pozvanie a prišli deťom predstaviť svoje povolania a dožičili im tak autentické zážitky. Uvidíme, možno práve vy svojim časom prispejete k rozhodnutiu našich detí v budúcnosti vykonávať práve ,,vaše,, povolanie.