5 otázok pre Paulu
Asi sa pýtate, kto je Paula a prečo kladieme 5 otázok práve jej. Paula je z Lotyšska a prišla k nám robiť dobrovoľníčku. Tomu, že s nami môže stráviť rok vo Face Clube a prinášať medzi nás kúsok svojej kultúry vďačíme Európskemu zboru solidarity, ktorý podporuje takéto aj iné projekty. Prostredníctvom tohto rozhovoru sa vám budeme snažiť Paulu predstaviť, ale vedzte, že naživo je to omnoho lepšie. Stretnúť ju a využiť svoje anglické, ruské či lotyšské jazykové schopnosti môžete vo Face Clube, ale určite aj mimo neho.
- Skús sa nám prosím v skratke predstaviť. Kto vlastne si?
Volám sa Paula Diana Šulca a pochádzam z malej, ale krásnej dediny v strede Lotyšska, ktorá sa nazýva Vecpiebalga. Väčšinu svojho života žijem v tejto obci, chodila som tu do škôlky, školy a na mimoškolské aktivity. Momentálne mám 22 rokov a prednedávnom som sa rozhodla odísť od všetkého, čo poznám a prísť na jeden rok žiť a byť dobrovoľníčkou v mládežníckom klube Face Club na Slovensku.
- Čo rada robíš vo svojom voľnom čase?
Teraz, keď som na Slovensku sa moje voľnočasové aktivity trochu zmenili. V Lotyšsku tvorili väčšinu môjho voľného času lotyšské tradičné tance. Každý týždeň som mala tanečné tréningy, každý mesiac vystúpenia a po každom vystúpení párty. Teraz, keď som na rok preč, mám trochu viac času na ostatné svoje záujmy. Keď nie som vo Face Clube, tak cestujem alebo chodím von s priateľmi. Obvykle ma môžete nájsť doma, kde pripravujem jedlo (väčšinou pečiem koláče, sušienky a iné sladkosti), čítam si dobrú knihu alebo mám filmový večer s priateľmi.
- Aká bola tvoja motivácia prísť na 1 rok na Slovensko?
Nikdy som si nebola istá, čím chcem byť a čo chcem v živote robiť. Najprv som sa teda dala na to, k čomu ma motivovali ostatní, že by mohla byť pre mňa skvelá práca – programovanie. Nedopadlo to až tak dobre, a tak som začala hľadať príležitosti, ktoré viac sedia mojim záujmom a záľubám. Potom som našla tento projekt. Vždy som rada pracovala s ľuďmi, najmä s deťmi. Vedela som, že je načase niečo vo svojom živote zmeniť.
- Kedy si prvýkrát počula o Slovensku? Bola si tu už predtým? Bol pre teba výber krajiny rozhodujúcim faktorom? Ak áno, tak prečo práve Slovensko?
Nie som si úplne istá, kedy som o Slovensku počula prvýkrát, ale viem, že keď som bola dieťa, moji rodičia šli na dovolenku na Slovensko a veľmi sa im tu páčilo. A tak, keď som mala možnosť pripojiť sa k projektu realizovanému medzinárodnou debatnou vzdelávacou asociáciou a ísť na týždeň do Bratislavy, vedela som, že to musím urobiť.
Keď som sa rozhodla prihlásiť do projektu Európskeho zboru solidarity, rozhodovala som sa pre projekt, ktorý sa najviac podobal tomu, čo chcem robiť, ale krajina určite tiež zohrala svoju úlohu. Vždy som milovala hory, možno preto, že ich v Lotyšsku nemáme :D, takže som mala nádej, že pôjdem na projekt do krajiny, kde hory sú. Rovnako som vedela, že bude jednoduchšie žiť v krajine, kde sa kultúra a ľudia príliš nelíšia od toho, na čo som zvyknutá. Takže Slovensko a tento projekt boli pre mňa ideálnym miestom, kam ísť.
- Čo všetko si stihla za čas, odkedy si prišla? Aký je tvoj najlepší zážitok?
Som tu zopár mesiacov a zažila som už veľa skvelých dobrodružstiev a zážitkov. Trochu som cestovala (Bratislava, Poprad, Vysoké Tatry, Praha, Viedeň), zaplávala som si v kráteri, odviezla som sa na bicykli do Kežmarku, strávila som noc v lese a spoznala som veľa nových ľudí. Od prvého okamihu, keď som prišla, boli všetci veľmi milí a priateľskí. Mladí aj starší ľudia, ktorí hovoria po anglicky, a dokonca aj tí, ktorí nie. Začínam sa učiť slovenčinu, takže je príjemné začať ju využívať, aj keď konverzácia z mojej strany nie je úplne slovenská, je to skôr niečo medzi slovenčinou, angličtinou a ruštinou.
